Δε σε μισώ κι αν μ’ αφήνεις και φεύγεις
με τον καημό που ποτέ δε θα γειάνω
σαν παντρευτείς θα γίνω αηδονάκι
να κελαηδώ στα μαλλιά σου απάνω.
Και θα γινώ λουλουδάκι με φύλλα
ξεφυλλισμένα το γιούκο να ράνω
κι ό,τι μπορέσω να γίνω, θα γίνω
κι ό,τι μπορέσω να κάνω, θα κάνω.
Κι όσο, καλή μου, μπορώ, τη ζωή σου
θα προσπαθώ μια στιγμή να γλυκάνω
κι αυτός ο πόνος ακόμα θα γίνω
μια νύχτα για σένα γλυκά να πεθάνω.
Και θα γινώ λουλουδάκι με φύλλα
ξεφυλλισμένα το γιούκο να ράνω
κι ό,τι μπορέσω να γίνω, θα γίνω
κι ό,τι μπορέσω να κάνω, θα κάνω,
κι ό,τι μπορέσω να γίνω, θα γίνω
κι ό,τι μπορέσω να κάνω, θα κάνω,
κι ό,τι μπορέσω να κάνω, θα κάνω.
|
De se misó ki an m’ afínis ke fevgis
me ton kaimó pu poté de tha giáno
san pantreftis tha gino aidonáki
na kelaidó sta malliá su apáno.
Ke tha ginó luludáki me fílla
ksefillisména to giuko na ráno
ki ó,ti boréso na gino, tha gino
ki ó,ti boréso na káno, tha káno.
Ki óso, kalí mu, boró, ti zoí su
tha prospathó mia stigmí na glikáno
ki aftós o pónos akóma tha gino
mia níchta gia séna gliká na petháno.
Ke tha ginó luludáki me fílla
ksefillisména to giuko na ráno
ki ó,ti boréso na gino, tha gino
ki ó,ti boréso na káno, tha káno,
ki ó,ti boréso na gino, tha gino
ki ó,ti boréso na káno, tha káno,
ki ó,ti boréso na káno, tha káno.
|