Χρώματα, φώτα ανάβουνε
Ανέβουνε στα κόκκινα και σβήνουν
Κι εγώ μονάχος έμεινα
Στην άκρη αυτού του πλήθους
Χρώματα, αγάπες παίζουνε
Χορεύουνε και πίνουν
Πρωί κουστούμια βάζουνε
Κραυγές το βράδυ βγάζουνε
Ζητάνε μα δε δίνουν
Κι εσύ να μένεις εκεί, κι εσύ να πέφτεις εκεί
Κι εσύ για πάντα να κλαις, να γελάς,
Δίχως λόγο και αιτία
Κι εσύ να μένεις εκεί, κι εσύ που ανήκεις εκεί
Και η αγάπη μου πάντα πιο λίγη να μοιάζει
Του κόσμου αμαρτία
Κι εγώ μαζί σου, εκεί
Mis illusiones pocas
Regalame un cigaro
Quien podra ver nuestra verdad
Solo el que esconde una herida profunda
Encontrara su lugar
Y tu te quedas alli, y tu te caes alli
Y tu siempre llorando, riendo,
Sin razon y sin causa
Y tu te quedas alli, tu perteneces alli
Y mi querer siempre a menos
Parece el delite de todo el mundo
Y yo contigo alli
|
Chrómata, fóta anávune
Anévune sta kókkina ke svínun
Ki egó monáchos émina
Stin ákri aftu tu plíthus
Chrómata, agápes pezune
Chorevune ke pínun
Pri kustumia vázune
Kravgés to vrádi vgázune
Zitáne ma de dínun
Ki esí na ménis eki, ki esí na péftis eki
Ki esí gia pánta na kles, na gelás,
Díchos lógo ke etía
Ki esí na ménis eki, ki esí pu aníkis eki
Ke i agápi mu pánta pio lígi na miázi
Tu kósmu amartía
Ki egó mazí su, eki
Mis illusiones pocas
Regalame un cigaro
Quien podra ver nuestra verdad
Solo el que esconde una herida profunda
Encontrara su lugar
Y tu te quedas alli, y tu te caes alli
Y tu siempre llorando, riendo,
Sin razon y sin causa
Y tu te quedas alli, tu perteneces alli
Y mi querer siempre a menos
Parece el delite de todo el mundo
Y yo contigo alli
|